Radosť je detskou výsadou,

radosťje života silou hybnou.

Spája sa so šťastím, optimizmom, energiou.

Radosť je stav, kedy sa nad ničím nesužuješ.

Je to čas, kedy sa z prítomnej chvíle vytešuješ.

Radosť ti dá krídla,

srpuží ťa a občertství ťa.

Bez radosti je život ťažký,

pribúdajú hlboké vrásky.

Radosť je darom od Boha,

je to potešenie, úsmev a pohoda.

Duša plače, narieka,

keď ju niekto trápi, obtĺka.

Nie je šťastná keď niekto hnevom do nej zasahuje,

zlosťou , tlakom na ňu apeluje.

Šťastná smie byť vtedy, ak je milovaná, prijatá,

láskou a radosťou posjata.

Láska dúfa, láska verí, hreje, teší.

Keď niekoho ranka  bolí, pofúka a hneď sa vylieči.

Láska sa teší z dobra každého,

vidí v každom okamihu niečo pekného.

Obíjma a prijíma s radosťou

Neodcudzuje a ovplýva milosťou.

Lásku nepremôže vôbec nič,

ani oheň, hrom, či bič.

Strach ju nezdolá,

silnejšia je než hocijaká smola či pohroma.

Láska je ako pohladenie nežné.

keď cítiš smútok, hneď ťa privinie, ohreje.

Ochráni ťa pred zlom, nepokojom.

naplní ti srdce dobrom veľkou mierou.

Stojí vždy pri tebe, neodhodí ťa nikdy,

nepočíta omyly a krivdy.

Odpustiť vie, pochopiť tiež,

s úsmevom ťa životom viesť.

Krídla má krásne,

krajšia je než najkrajšie básne.

Naplní ťa tak,

že sa nebudeš musieť nikdy trápiť,báť.

Mnoho krásnych farieb ti dá,

svojím doborom privinie si ťa.

Včerajšok, to je už dávna minulosť.

Zajtrajšok je ešte priďaleká budúcnosť.

tento moment, to je to, čo nesmie len tak utiecť.

Áno, teraz máme konať, žiť,

pokojom ovplývať a šťastnými byť.

Tešiť sa máme z toho, čo práve teraz pekné je,

aj z mála, čo máme.

Vychutnajme moment a radujme sa z neho,

pokúsme sa podľa srdca vykonať niečo dobrého.

Vydajme zo seba to najlepšie,

nech prúd lásky svetom tečie.

Úsmevom sa ozbrojme,

nádejou a vierou sa napojme.

Starosti, tie nech bokom idú,

nestrácajme kôli nim vzácnu, jedinečnú chvíľu.

Teraz, áno práve teraz,

je najdôležitejší čas.

Túžim voľne plynúť,

ako melódia sa rozozvučať,

pomaly i rýchlo vetrom lietať.

Tiecť chcem ako slza po líci,

hriať chcem ako úsmev horúci.

Želám si zmiznúť v melódii,

songom sa stať, zbaviť sa zábran a lietať.

Nech emócie voľne plynú,

chcem stratiť čas, emócie, hranice, kontrolu.

Túžim len cítiť chvíľu vzácnu,

melódiu jedinečnú a krásnu.

Sloboda všade vôkol mňa,

radosť a nádej pohltí ma.

Stanem sa piesňou,

pieseň sa stane mnou

a nebude viac kŕčov, bolestí a problémov.

Odovzdám sa fantázii

a moja duša každý tón života s láskou pocíti.

Nie, neviem, keď ráno vstávam,

čo prinesie tento deň.

Pretože takmer nezáleží na tom,

čo nechcem a čo chcem.

Nemienim plánovať budúcnosť svoju ďalekú,

zbytočné je to smrteľnému človeku.

Veď keď tu dnes som a fungujem,

neznamená to, že aj zajtra tu budem.

Načo sú mi plány, sny?

veď pri nich strácam, mrhám okamih.

Žiť tu a teraz, to je to, čo musím.

Nechcem strácať čas mrhaním.

Zbytočné činy, zbytočné slová,,

je ich mnoho, čo som si mohla odpustiť a vynechať.

Koľko drahého času som premárnila?

Vtedy som sa o krásne chvíle, veru, nesnažila.

Toto miesto, táto chvíľa, tento čas,

je kedy a kde musím žiť a konať.

Podľa srdca svojho a svedomia,

nech ma viac pocit viny nezdolá.

Sme ľudia sebeckí,

myslíme vždy len na potreby,

túžby , priania svoje.

Nevšímame si ale iných, ako sa im darí,

čo sa s nimi deje.

Nevšimneme si prenikavý plač dieťaťa.

Námaha starčeka o paličke s kopou plných tašiek je nám ukradnutá.

Nevidíme mladých ľudí znechutených bez zmyslu života,

nemáme záujem, nenájdeme si čas.

Násilie páchané na úbohých zvieratách nás necháva chladnými,

rovnako ako znečistená príroda nás za srdce nechytí.

Keď sa niekto potrebuje vyrozprávať, možno by mu bodla aj naša dobrá rada,

vo víre povinnosti a sebeckosti nespravíme si čas..

Neunúvame sa ani spraviť radosť niekomu,

myseľ len na seba máme namierenú.

Sebaláska , individualizmus, veľké sebectvo!

Ja sa pýtam, kde je cit, láska, priateľstvo?!

Cítiš sa zbytočný, osamelý, prázdny?

Myslíš si, že nič pre nikoho neznamenáš,

že aj tak na tebe nikomu nezáleží.

Nevieš, aký zmysel tvoj život má

a tak sa len tuláš.

Bolesť a samotu dobre poznáš,

v sklamaní a pocite poníženia sa dobre vyznáš.

Ttrpké slová iných ti spôosobili až asi mnohé zranenia,

život ti priipravil veľa horkosti a trápenia.

Cítiš sa akovo väzení,

v nekonečnom temnom krúžení, blúdení,

ako v nepriehľadnom, temnom tuneli.

Uvedomuješ si však, že si človek jedinečný, neopakovateľný?

Máš nesmierny význam vo svete, opodstatnený.

To že si tu , nie je žiadna náhoda,

veľký význam celý tovj život má.

Si súčasťou sveta , svet zas súčasťou teba.

Je to vzájomná, krásna potreba,

Myslíš si, že to nie je tak?

Hádam myslíš, že svetu nemáš čo ponúknuť, dať?

Možností je mnoho, váber je na tebe,

Keď sa rozhodneš o hocijaké rozdanie sa, v srdci ťa zahreje.

Veď možno práve tvoj úsmev

prinesie niekomu krajší deň.

Možno práve tvoje odpustenie

´prinesie niekomu úľavu a bolesť zaženie.

Čo aj tvoje objatie úprimné

pocit pokoja a tepla v niekom rozvinie?

Tvoje milé slovo, pozvbudenie, pochopenie

snáď neistotu, strach, nepokoj odoženie.

Tvoja štedrosť môže spôsobiť

niekomu núdznemu radosť.

Veru veľa dobra môžeš urobiť.

nim potom iste dokážeš aj svoje srdiečko naplniť.

Len sa neboj,

otvor svoje srdce svetu,

naplň si ho láskou,

veď pre ňu si tu.

Po chvíľach plných neistoty,

ťažkostí a trpkosti,

vtedy si človek najviac uvedomí

zmysel a krásu života v celej plnosti.

Učí sa radovať z okamihu každého,

vidieť aj v obyčajných veciach niečo krásneho.

Zistí, akú moc a cenu úprimný úsmev má,

že s úsmevom a optimizmom cestu vždy je lepšie nájsť.

Poučí sa ,že s nádejou a dôverou

sa nemusí báť kráčať ani veľkou tmou.

Pri veľkých krízach, trápení

sa človek rodí druhý krát.

Stáva sa novou osobou,

obdarenou novým životom.

Vtedy, ked ma čaká veľká skúška,

a vtedy keď je chvíľa príliš bolestná, namáhavá, krušná,

už viem čo robiť mám.

Svoju najlepšiu Pomocníčku, Pannu Máriu.nebeskú mamičku si na pomoc privolám.

Jej dôverujem v každej chvíli,

aj vtedy keď mi dôjde trpezliovsť a sily.

Keď mi je niečo nemožné,

ona sa zľutuje nado mnou prosiacou a pomôže.

Dodá pokoj, optimizmus, strach odvráti,

s ňou sa nemusím báť, že padnem do priepasti.

Ďakujem za všetko, najlepšia Pomocníčka,

milovaná mamička. :)

Srdce smutné je, vtedy keď ranené a bité je.

Krivda tá ho vie trápiť, vtedy narieka a bolesťou preniká.

Bolesť veľká , trýznivá.

aj osamelosť je ničivá.

Srdce stretávajúce len hnev, poníženie, pohŕdanie,

také potom často tiež zlobou a hnevom planie.

Pretože henv vyvolá hnev ešte väčší,

pesimizmus dláždi cestu beznádeji.

Trpkosť rastie trpkosťou,

chlad chladom a nenávisť nenávisťou.

Vtedy srdce kričí,

keď ho zlo a trpkosť ničí

Šťastné však to srdce je,

v ktorom sa láska, radosť, zaseje.

Veď každého srdca skrytý cieľ

je pocítiť a nájsť v sebe pokoj, mier.