Slobodný
Hej, ty človiečik postmodernej éry,
neľahký je tvoj život celý.
Šťastným chceš byť, to je jasné a prirodzené,
no tvoje chodníčky k naplneniu zmyslu života sú tŕnisté a zanesené.
Hľadáš pokoj a slobodu,
no často nenachádzaš vhodnú úrodu.
Hľadáš si priateľov a duše spriaznené,
no nachádzaš tváre zamračené.
Čakáš trocha záujmu a pochopenia,
no nájdeš ignoráciu a výraz znechutenia.
Túlaš sa ty, túlaš po tom svete,
poleno osamelosti sa ti pod nohy pletie.
Hľadáš úsmev, radosť, doboroprajnosť,
no vidíš samú faloš, egoizmus, zlosť.
Túžiš po úprimnom rozhovore,
no na to už nie sú ľudia,ale stroje.
Internet, mobil, telka sú tu na to.
Nepáči sa ti to, však?
Ach, veru pravdu máš.
Veď si predsa viac než technika,
si bytosť skutočná, živá.
Máš telo a aj dušu,
ktorá hľadá slobodu.
Trápi sa, keď hmotnému svetu otrokom mš byť,
ona chce lásku, naplnenie zažiť.
Radčšej sa pokús svoj život k lepšiemu zmeniť.
Vypni telku, počítač,
chvíľku tichu načúvaj.
Miesto obchodných centier sa prírodou prechádzaj.
Okoloidúcim i tým biednym, zamračeným úsmev rozdávaj.
Skús byť človekom, ktorý si druhého vypočuje,
kotrý ho pri probléme od seba neodbije.
Pokús sa urobiť radosť niekomu,
ulahodíš tak i srdiečku svojmu.
Je to cesta, ktorou môžeš ísť,
keď máš odvahu a trendu sa zbúriš.
Potom budeš mať život krajší,
jednoduchší, čiže slobodnejší.
Môžeš začať hneď teraz tmu farbou natierať.
Svojou malou revolúciou
ukázať môžeš príklad novým rebelom.