Pyšná
Cítila som sa byť lepšia než iní,
múdrejšia, šikovnejšia.
Mala som pocit nadradenia.
Myslela som si, že všetko dokážem,
že si budem žiť ako chcem.
Nechcela som prijať názory cudzie nikdy za svoje,
neverila som im, mala som na všetko vlastné postoje.
Viedla som si svoju cestu čudnú, hrboľatú,
nevšímajúc si vlastnú škodu a skazu.
Múdra?Ale kdeže!To boli mpje pyšné názory.
Mysliac si, že všetko ovládam, zvládam,
nevidela som, že do priekopy padám.
Slepá, hluchá pred všetkým,
trápila som najbĺižších.
Nezodpovedná a tvrdohlavá,
ach, bola som hlúpa hlava.
Myslela som, že sama všetko najlepšie viem,
že žaidne rady nepotrebujem.
Robila som však veľké chyby,
bola som na ceste samu seba zničiť.
Nevedela som si to však priznať sama pred sebou,
až kým som sa neocitla na dne samotnom.
Teraz som pokrená,veru plne si to zaslúžim,
túto trpkosť teraz riadne zakúsim.
Na smiech a pohoršenie som mnohým,
dlho potrvá kým si zas rešpekt a uznanie vyslúžim.
Je to však môj údel a kríž môj,
je to veľký boj
proti svojej pýche a zlým chodníčkom a zvykom.
No putovať chcem za svetlom
a lepším, krajším životom.