Prázdnota
Žijeme si náš život moderný,
málokedy sme však štastní a spokojní.
Vždy nám niečo chýba, vždy nám čosi zavadzia
Zdá sa nám, že iní si žijú lepšie, že iní majú viac.
Závisť je našou častou spoločníčkou, vernou priateľkou.
V skutočnosti je však hnusnou šťastia ničiteľkou.
Cítime sa prázdni, otrávení, znudení.
A tak si hľadáme ku šťastiu recepty.
Utekáme zo supermarketu ovešaní plnými tašakmi ,
až pripomíname vianočné stromčeky.
Myslíme si, že keď si kúpime to, či ono,
bude lepšie ako bolo..
Veríme reklamám, z ktorých sa na nás usmievajú ľudia šťastní, zdraví, krásni.
Veď kto by nechcel byť práve taký?
V časopisoch sú same rady pre ženy: tie ich nasledujú v nádeji byť krásnymi.
Deti sa predbiehajú, kto má lepšie , drhašie hračky,
pubertálne dievčatá, kto má krajšie čačky.
Muži a ženy- samí karieristi, predbiehajú sa , kt má lepšie postavenie, vyšší plat a lepšie uplatnenie.
Rodičia pre honbu za prácou a plácou,
nemajú čas na dcéry a na synov.
Manželia nemajú času na rozhovor,
manželstvá sa tak končia rozvodom.
Zanedbané, vystresované znudené a osamelé deti bez zmyslu života
hľadajú šťastie v sexe, cigarách a dorgách.
Nemajú zmysel, cesty správny smer,
v svete kde niet lásky obetavej.
Ľudia osamelí, bezradní,
ktorí sa nemajú s kým porozprávať, poradiť
vidia už riešenie jediné: utek zo života a koniec.
Vzdávajú sa, rezighnujú, tragicky a zbabelo:
akoby samovraždy boli nádejou.
Toto však nikdy nie je tak.
Mus´íme stále bojovať.
Aj napriek pádom, prehrám nesmieme sa vzdať.
Veď život má zmysel,
stále máme nádej,
že znova slnko zasvieti,
že temnoty prežiari.
Stále je možné začať odznova,
keď zhorel starý dom, dá sa lepší budovať.
Musíme však veriť a dúfať
a prestať stále nariekať a zúfať.
Všetko však pôjde ľahšie, keď sa spjíme a budeme si pomáhať navzájom,
keď sa otovríme jeden pre druhého
a sekneme s hrdosťou , zlosťou a sebectvom.
Ve´d prečo sme tu všetci ľudia?
Máme žiť len tak každý pre seba?
Iste nie! Veď už teraz si môžeme zvoliť cestu neba.
Dá sa to tak, že sa pre iného vzdáme kúsku seba,
keď otvoríme srdce svoje, darujeme svoj úsmev, podelíme sa o radosť aj o starosť.
Veď nie je nič krajšie než vzájomnosť,to je žitia pravosť.