Nebo
Prechádzame sa týmto svetom,
rôzne duš zahalené rôznym telom.
Kráčame priamo i blúdime,
niekedy sa nám vodí lepšie, inokedy nie.
Pri našom putovaní sa navzájom stretáme,
do cesty života si navzájom vchádzame.
Občas prinesieme kúsok svetla do púte inému,
občas mu však ponúkneme trápenie a tmu.
Občas nás niekto posunie dopredu,
ponúkne svoju ochotu, čas aj radu.
Niekto nám zas cestu zamúti,
krivé chodníčky nám ukáže či nanúti.
No je to už na tejto Zemi tak,
aj tak sa stane vždy len to, čo sa má stať.
Pokoj, sloboda, radosť, pochopenie,
to je túžba, čo v každej duši tkvie.
Prekážok je však k tomu mnoho.
Šťastný je ten, čo pocíti na tomto svete takéto blaho.
Sloboda od každučkého utrpenia,
od každučkého zla a číra radosť, nekonečná.
To nie je dar Zeme, materiálna,
ale úžasný dar neba.
Je to však stav, ktorý by si mala duša vedieť, aj keď nedokonale, privodiť už tu, na tejto Zemi,
a tak nielen sebe, ale aj duše ďalšie oslobodzovať od materiálna a zla, trpkosti.
Ukázať cestu duchovnej krásy, pokoja, radosti.
Veď cesta neba začína púťou pozemskou.
Ach, kiežby sme ju všetci našli a vytešovali sa raz večnou slobodou,
nádherou, radosťou.